Prečo niektorí ľudia žijú len v minulosti. Pri každej príležitosti vyčítajú čo sa udialo kedysi dávno. Popritom ani nevedia čo sa naozaj stalo, len posudzujú, odsudzujú a veľa krát úplne bezdôvodne.
Správajú sa akoby boli 100 % ntný, akoby nikdy neurobili žiadnu chybu. No opak je pravdou.
Poznám jedného človeka, ktorý by mal byť rád, že sa mu dostáva pomoci od ľudí, ktorí ho v jedno obdobie nemali radi. No a teraz, keď už je dobre, všetko fajn, tak bude robiť problémy, posudzovať a kritizovať. Najbližšej osobe vykrikovať ako voľakedy dávno boli zlé vzťahy.
Keď už nevie ako sa zachovať v danej situácii, ako riešiť problém, tak kričí ako zmyslov zbavený. Rozpráva úplne od veci.
Viem, že je to jeho problém, ale prečo ubližuje najbližším? Prečo sa stále vracia do minulosti, veď tá nám nepomôže, akurát že jatrí staré rany. Áno viem, že sa treba nad tým povzniesť a brať to jedným uchom dnu a druhým von. No občas je to ťažké. Slová sa nedajú vrátiť späť. Niekedy veľmi bolia,…
V takejto situácii pomôže veta: „ To je jeho problém.“ A prestať sa tým zaoberať. Dotyčný ostane kľudný, akoby sa nič nestalo.
No čo robiť ďalej? Treba sa k tomu vracať? Treba pripomenúť predchádzajúcu hádku a v kľude sa o tom porozprávať? Možno áno ale čo ak dotyčný si bude húsť stále svoje?
Čo Vy na to?